Report Slovenskej asociácie pre elektromobilitu za rok 2023 ponúka komplexný pohľad na aktuálny stav a vývoj elektromobility na Slovensku. Kapitoly sa venujú trhu, infraštruktúre, opatreniam pre rozvoj sektora a ďalším relevantným témam. Naším cieľom je informovať a podporovať iniciatívy zamerané na udržateľnú mobilitu. Celý dokument je dostupný na stiahnutie vo formáte PDF.
Súčasne s nárastom počtu elektrických vozidiel je postupne v Európskej únii inštalovaná aj nabíjacia infraštruktúra. Podľa databázy EAFO je dnes v Európe k dispozícii približne 428 000 normálnych nabíjacích bodov (AC) a 52 000 rýchlych bodov (DC)1. Problémom však je, že vyše 70% infraštruktúry je v Európe inštalovanej v piatich krajinách – Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko. Tento údaj naznačuje, že v oblasti rozvoja nabíjacej infraštruktúry prevládajú silné regionálne rozdiely.
Aj keď na prvý pohľad vyzerá medziročný rast na úrovni 55 % pozitívne, počet nabíjacích staníc je na Slovensku stále veľmi nízky.
Faktom však zostáva, že v rámci rozdelenia nabíjacích výkonov bude verejná infraštruktúra naďalej poskytovať iba približne 20% nabíjania a 80% nabíjaní bude realizovaných na nabíjacích bodoch doma a v administratívnych budovách (súkromné a poloverejné nabíjačky).
Na Slovensku potrebujeme zrýchliť výstavbu verejných nabíjacích bodov
Napriek tomu, že v rámci regiónu strednej a východnej Európy nie je Slovensko výrazne pozadu, rozdiel v počte verejných nabíjacích bodov medzi západoeurópskym a východoeurópskym regiónom je aj u nás veľmi viditeľný. Aj keď na prvý pohľad vyzerá medziročný rast na úrovni 55% pozitívne, počet nabíjacích staníc je na Slovensku stále veľmi nízky. Výrazne chýba sieť normálnych staníc (AC) v mestách pre niekoľkohodinové alebo nočné nabíjanie. Okrem toho tiež úplne absentuje chrbticová sieť ultrarýchleho nabíjania popri diaľniciach, na ktorých by sa motorista dokázal dobiť na dlhšiu trasu približne za 15 – 20 minút.
Chýba sieť bežných AC staníc v mestách pre niekoľkohodinové, alebo nočné nabíjanie.
Z pohľadu rozdelenia typov staníc, takmer 7 z 10 bodov je v segmente normálneho nabíjania (AC), ktoré sa zvyčajne nachádzajú v mestách. Tento fakt je možné vnímať ako vhodný mix najmä s ohľadom na potrebu zabezpečiť bežné nabíjanie v mestskej a prímestskej doprave, tzn. dominantného spôsobu využitia elektromobilu dnes.
Zvyšok z celkového počtu sa skladá z mixu rýchlonabíjacích bodov (DC) rôzneho výkonu, pričom výrazne dominuje úroveň 50 kW. Dôležitým pohľadom pri hodnotení rozvoja verejnej nabíjacej infraštruktúry je aj jej pomer inštalovaného výkonu všetkých bodov v pomere k počtu elektrických vozidiel vo vozovom parku (tzv. kapacitný cieľ). Tento parameter zavádza metodika predstavená v novom Nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (AFIR), ktorá predpisuje minimálny inštalovaný výkon všetkých verejných nabíjacích bodov v rámci členského štátu. Podľa aktuálnej verzie AFIR-u by sa mala vybudovať na každý osobný batériový elektromobil nabíjacia infraštruktúra s výkonom najmenej 1,3 kW.
Dôležitým pohľadom pri hodnotení rozvoja verejnej nabíjacej infraštruktúry je aj jej pomer inštalovaného výkonu všetkých bodov v pomere k počtu elektrických vozidiel vo vozovom parku.
Pri súčasnej penetrácii elektrickými vozidlami v Slovenskej republike tak AFIR vyžaduje dosiahnutie kapacitného cieľa verejnej nabíjacej siete na úrovni 7 800 kW. Tento ukazovateľ Slovensko bez problémov plní, keďže ku koncu 1. štvrťroka 2023 je k dispozícii nabíjacích bodov s výkonom viac ako 61 000 kW.
Podľa aktuálnej verzie AFIR-u by sa mala vybudovať na každý osobný batériový elektromobil nabíjacia infraštruktúra s výkonom najmenej 1,3 kW.
Nanešťastie, tento pozitívny stav nie je zapríčinený extrémne dobrým rozvojom nabíjacej infraštruktúry, ale skôr veľmi malým počtom elektromobilov na cestách.
Prístup a metodológia
Volatilita ekonomického prostredia prirodzene ovplyvňuje aj vývoj trhu s elektrickými vozidlami. Vysoká inflácia, ceny energií či výpadky v medzinárodných logistických reťazcoch majú priamy dopad nielen na ponuku, ale rovnako aj na dopyt. Aj v roku 2022 boli zaznamenané výrazné nárasty v predajných cenách nových vozidiel ako aj ojazdených vozidiel na sekundárnom trhu. Očakávaný scenár postupného poklesu cien batériových elektrických vozidiel sa v roku 2022 nenaplnil, keďže prišlo k výraznej nestabilite na trhoch a rastu cien surovín zapríčinených vojnou na Ukrajine.
Aj v roku 2022 boli zaznamenané výrazné nárasty v predajných cenách nových vozidiel ako aj ojazdených vozidiel na sekundárnom trhu.
Napriek tomu bol rok 2022 na Európskom trhu opäť rekordným v registrácii nových batériových elektrických vozidiel, a to aj vďaka širokej podpore, ktorú venujú mnohé Európske krajiny rozvoju bezemisnej cestnej dopravy. Pomyselné nožnice medzi jednotlivými regiónmi Európskej únie sa v roku 2022 ďalej otvárali, pričom odstup Slovenska najmä od západnej Európy sa naďalej zväčšil. Ako predikovali už staršie analytické štúdie, v Európskej únii je možné očakávať rozdielny, viacrýchlostný trend adopcie bezemisnej dopravy medzi jednotlivými regiónmi EÚ determinovaný ekonomickou silou a hodnotovým nastavením k ochrane životného prostredia. Toto sa aktuálne deje napriek faktu, že Európska únia zdieľa rovnaké ciele a míľniky v rozvoji bezemisnej dopravy.
Európska únia zdieľa rovnaké ciele a míľniky v rozvoji bezemisnej dopravy.
Z pohľadu tvorby predpovede vývoja trhu sú základné rámce stredno a dlhodobého rozvoja formulované v Európskej zelenej dohode (European Green Deal) resp. v Pláne EÚ pre zelenú transformáciu (Fit for 55). Z týchto strategických dokumentov vychádzajú konkrétne iniciatívy definujúce jednotlivé ciele v sektoroch ekonomiky. Okrem iného z nich vyplývajú aj emisné ciele CO2 pre osobné vozidlá a dodávky, ktoré sú priamo zadefinované v schválenej revízii smernice 2019/631. Súčasná cieľová hodnota pre priemerné emisie flotily každej automobilky na úrovni 95 g CO2 /km sa má do roku 2030 znížiť o 55% a do roku 2035 o 100%. Prakticky to znamená, že od roku 2035 sa očakáva registrácia už len úplne bezemisných osobných vozidiel.
Prakticky to znamená, že od roku 2035 sa očakáva registrácia už len úplne bezemisných osobných vozidiel.
SEVA pri tvorbe scenárov analyzovala viacero zdrojov a dát, ktoré sa týkajú očakávaní rozvoja trhu s elektrickými vozidlami a nabíjacou infraštruktúrou v Európskej únii ako aj špecificky v našom regióne. V procese prípravy scenárov boli použité rôzne verejne dostupné informácie, expertné odhady členov SEVA a nástroje postavené na regresnej analýze a ARIMA modeloch využitím machine learning technológii. Európsky think-tank venujúci sa zelenej doprave a dekarbonizácii Transport & Environment (T&E ) vo svojich prognózach napríklad očakáva, že krajiny strednej a východnej Európy (CEE) v strednodobom horizonte budú v oblasti zavádzania nových ekologických vozidiel výrazne zaostávať. Ale ani tento región nie je homogénny, krajiny s funkčnou podporou elektromobility napredujú oveľa rýchlejšie. Dáta z predchádzajúcich období v krajinách CEE potvrdzujú veľmi reálny dopad podporných opatrení na adopciu bezemisných vozidiel. Podobne aj vývoj na Slovensku v nasledujúcich rokoch bude veľmi závisieť od existencie, intenzity a formy podporných opatrení nasmerovaných na elektromobilitu.
