Report Slovenskej asociácie pre elektromobilitu za rok 2023 ponúka komplexný pohľad na aktuálny stav a vývoj elektromobility na Slovensku. Kapitoly sa venujú trhu, infraštruktúre, opatreniam pre rozvoj sektora a ďalším relevantným témam. Naším cieľom je informovať a podporovať iniciatívy zamerané na udržateľnú mobilitu. Celý dokument je dostupný na stiahnutie vo formáte PDF.
V súčasnosti platná legislatíva, ktorá upravuje proces výstavby nabíjacích staníc, sa výrazne zmení od 1. apríla 2024, kedy nastane účinnosť nového Stavebného zákona (Zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe). Medzi najdôležitejšie systémové zmeny v tomto zákone patria:
1. Prenos kompetencií vykonávaných v rámci stavebných konaní na štát, pričom súčasťou tohto procesu je aj zriadenie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR ako centrálneho orgánu, ktorý bude konať prostredníctvom podriadených stavebných úradov.
2. Jednostupňové miesto viacstupňového konania prinesie jedno rozhodnutie o stavebnom zámere, ktoré bude zároveň aj overením projektu stavby.
3. Zavedenie elektronickej komunikácie prostredníctvom informačného systému Urbion, ktorý vytvorí digitalizované prostredie pre celý proces komunikácie a posudzovania.
4. Zrýchlenie procesu posudzovania, pričom teoreticky bude možné vydať stavebné povolenie už do 40 pracovných dní.
5. Nabíjacie stanice s celkovým spoločným výkonom v stavbe do 25 kW vrátane budú považované za drobnú stavbu. Nad tento výkon budú nabíjacie stanice spadať do kategórie jednoduchých stavieb.
Napriek zdanlivému zjednodušeniu povoľovania podľa nového Stavebného zákona však zostalo v tomto procese viacero problémov. Typickým príkladom môže byť, že za drobné stavby sa v jeho zmysle nepovažujú nabíjacie stanice umiestnené v stavbe, ak celkový výkon nabíjacích staníc je viac ako 25 kW, alebo ak umiestnenie ďalšej nabíjacej stanice v stavbe by presiahlo celkový výkon umiestnených nabíjacích staníc viac ako 25 kW.
Problémom je, že sa pri výstavbe bežných nabíjačiek napríklad v garáži veľká väčšina projektov dostane do komplikovanejšieho procesu povoľovania. V praxi sa totiž dnes množstvo prípadov, napríklad pri dvoch-troch wallboxoch s malým výkonom v garáži, povoľuje ohlásením drobnej stavby. Po novom však takéto wallboxy budú spadať pod kategóriu „jednoduchá stavba“. Proces výstavby sa tak paradoxne skomplikuje a predĺži. Zároveň v celom procese zostáva viacero nejednoznačností, ktoré budú ďalej znemožňovať efektívne a rýchle inštalovanie nabíjacej infraštruktúry. Z tohto dôvodu je dôležité ďalej zjednodušiť a sprehľadniť proces prípravy výstavby implementáciou nasledovných opatrení.
Opatrenie 1 Vydanie jednotného usmernenia k novému Stavebnému zákonu č. 201/2022
Veľkú bariéru nedostatočnej jednoznačnosti procesu ako aj za účelom zjednotenia požia- daviek je veľmi žiadané vydať usmernenie k povoľovaniu stavieb nabíjacích staníc. Takýto typ sekundárnej legislatívy k novému Stavebnému zákonu č. 201/2022 by mal vydať Úrad pre územné plánovanie a výstavbu alebo Ministerstvo dopravy SR. Primárnym účelom usmernenia by malo byť sprehľadnenie a zrýchlenie procesov prípravy a výstavby nabíjacích staníc pri uplatňovaní princípov transparentnosti, predvídateľnosti a primeranosti.
S ohľadom na nabíjacie stanice na jednosmerný prúd s výkonom nad 25 kW sa navrhuje upraviť náležitosti a proces posudzovania jednoduchej stavby nasledovne:
1. Skrátiť lehotu na vyjadrenie dotknutých strán na 14 dní.
2. Vylúčiť požiadavky na posudzovanie orgánmi a stranami, ktorých stanovisko nie je nevyhnutné, resp. potreba stanoviska nie je primeraná, napríklad:
– Úrad verejného zdravotníctva SR
– Odbory životného prostredia miestnych úradov
– Štátna ochrana prírody SR
– Technická inšpekcia
– Prevádzkovatelia distribučnej sústavy v prípade podružného pripojenia
3. Aplikovať §19 odsek 3 písmeno c) týkajúci sa … aj na prípojky k nabíjacím staniciam.
4. Vyňať nabíjacie stanice z posudzovania z pohľadu súladu s územným plánom obce resp. s Koncepciou územného rozvoja regiónu, ktoré nebolo požadované pred účinnosťou Stavebného zákona č. 201/2022.
5. Zohľadňovať stanoviská účastníkov stavebného konania v primeranej miere, a to špecificky aj vlastníkov susedných pozemkov.
6. V primeranej miere upustiť od procesu kolaudácie.
7. Pri nabíjacích staniciach v rodinných a bytových domoch a pri aplikácii § 56 písmena g) definovať montáž v režime vyhradeného technického zariadenia na jestvujúcej prípojke, ktorá nespadá do definície stavby. V prípade, ak by sa nemenila trasa elektrického vedenia, malo by byť možné zapojiť nabíjaciu stanicu (wallbox) bez nutnosti ohlásenia drobnej stavby či stavebného konania.
Opatrenie 2 Pravidlá pre požiarnu prevenciu
Z pohľadu dĺžky trvania povoľovania, jeho komplikovanosti a predvídateľnosti nákladov je veľmi dôležité, aby sa správne nastavili podmienky výstavby nabíjacích staníc s ohľadom na požiarnu prevenciu. Aj v prípade posudzovania z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti je nevyhnutné dodržiavanie princípu primeranosti, jednoznačnosti a predvídateľnosti.
Aktuálne sú podmienky protipožiarnej prevencie nejednoznačné a vzhľadom na neexistenciu jednotných odporúčaní aj regionálne odlišné medzi jednotlivými pracoviskami Hasičského a záchranného zboru Ministerstva vnútra SR. Nejednoznačnosť tohto stavu vytvára riziko rozličných interpretácii, stanovísk a odporúčaní, a to nie len orgánov a organizácii, pre ktoré je usmernenie právne záväzné.
Aj z týchto dôvodov sa odporúča nastavenie jasných, zrozumiteľných a vykonateľných požiadaviek protipožiarnej prevencie a bezpečnosti v súvislosti s výstavbou a prevádzkou nabíjacích staníc. Takéto požiadavky by mali byť v súlade s ostatnou legislatívou a nemali by predstavovať ďalšiu prekážku vo výstavbe nabíjacej infraštruktúry. Vzhľadom na výrazne širšie skúsenosti z mnohých krajín EÚ je dôležité, aby sa Slovensko inšpirovali dobrou praxou zo zahraničia.
Je dôležité, aby tieto požiadavky plnili kritérium primeranosti. Typickým príkladom je, ak nabíjacia stanica už preukázateľne bola podrobená posúdeniu a považuje sa za technické zariadenie spĺňajúce požiadavky na bezpečnosť, zdravie a ochranu životného prostredia.
Opatrenie 3 Zjednodušenie procesu z pohľadu posudzovania statickej dopravy
Pripravovaná revízia európskej Smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) stanovuje ambiciózne ciele v budovaní verejnej aj privátnej nabíjacej infraštruktúry v bytových a nebytových budovách. Nevyhnutným predpokladom pre úspešné zvládnutie týchto cieľov je odstránenie potenciálnych bariér a regulačných prekážok. Z tohto dôvodu je preto dôležité aktualizovať normu STN 73 6110 a zosúladiť ju s EPBD aj s ohľadom na počty vyhradených miest pre nabíjanie elektromobilov, ako aj ju komplexnejšie rozšíriť o tému elektromobility.
Kvôli zrýchleniu procesu povoľovania sa tiež odporúča zadefinovanie jasných pravidiel v oblasti posudzovania nabíjacích staníc z pohľadu statickej dopravy. Cieľom je zamedziť riziku takej interpretácie vyznačenia vyhradeného miesta na nabíjanie, podľa ktorej by pri jeho výstavbe malo prísť k zníženiu celkového počtu parkovacích miest. Nabíjacie miesto by v tomto zmysle nemalo byť vnímané ako špeciálne a malo by sa započítavať do bežného počtu parkovacej kapacity.
Opatrenie 4 Zjednodušenie procesu schvaľovania nabíjacích staníc v bytových budovách (Right to plug)
Predpokladom pre plnohodnotné využívanie benefitov elektrických vozidiel je prístup k vlastnému nabíjaciemu bodu (domáci wallbox). Naplnenie tohto predpokladu je silným motivátorom pre obstaranie elektromobilu, čo prirodzene platí aj pre obyvateľov bytových domov. Reálna prax ukazuje na zásadné bariéry v procese schvaľovania inštalácie nabíjacej stanice aj s nízkym výkonom na parkoviskách bytových domov.
Aktuálna legislatíva predpokladá súhlasné vyjadrenie spoluvlastníkov spoločných priestorov, čo sa primárne v prostredí domov s väčším počtom bytových jednotiek často nedarí naplniť. Aj preto aktuálny návrh revízie európskej Smernice o energetickej hospodárnosti budov (EPBD) vyzýva členské krajiny na riešenie. Z dôvodu zjednodušenia výstavby nabíjačiek v bytových domoch sa odporúča dôsledná implementácia princípu primeranosti pripomienok ostatných spoluvlastníkov. V ideálnom prípade by vybudovanie pripojenia nabíjacej stanice a jej inštalácia neboli podmienené súhlasom spoluvlastníkov za podmienky zachovania rovnocenného prístupu k všetkým (aj budúcim) požiadavkám.
Takýto krok si vyžaduje novelizáciu Zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s cieľom zjednodušiť budovanie súkromných nabíjacích bodov na vlastné použitie.
Opatrenie 5 Zjednodušenie procesu povoľovania nabíjacích staníc novelizáciou (nového) Stavebného zákona č. 201/2022
Komplexným riešením pre odstránenie zbytočných bariér a komplikovanosti povoľovacieho procesu je novelizácia (nového) Stavebného zákona č. 201/2022. Vzhľadom na charakter technológie sa odporúča úplne vyňatie nabíjacej stanice na striedavý prúd (normálne AC nabíjanie) z povinnosti ohlasovania a povoľovania.
AC nabíjačky sú svojou povahou jednoduché technické zariadenia, preto je vhodné zaradiť ich do Prílohy č. 1, bodu 2, k zákonu č. 201/2022 do kategórie stavieb oslobodených od povoľovania. Obdobné zariadenie ako aj jeho inštalácia z pohľadu bezpečnosti už je predmetom súvisiacich právnych predpisov a nariadení. Pre inštalovanie a spustenie normálnej AC nabíjačky by preto mala postačovať odborná inštalácia spôsobilou osobou a vypracovanie revíznej správy.
Riešením pre odstránenie bariér pri pripájaní nabíjacích staníc do distribučnej sústavy by malo byť výrazné zjednodušenie a zvýšenie transparentnosti celého procesu. Táto komplexná úprava sa dotýka tak niektorých ustanovení Zákona č. 251/2012 o energetike ako aj viacerých vyhlášok (sekundárnej legislatívy) v gescii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Cieľom týchto úprav by malo byť:
1. Štandardizácia procesov a jednotlivých krokov postavená na digitalizácii, ktorá pomôže znížiť administratívnu náročnosť a tak skrátiť proces pripájania.
2. Transparentnosť procesu vo všetkých fázach, okrem iného poskytujúca prehľad o dostupných lokálnych kapacitách pre pripojenie, prehľadnosť pripojovacieho procesu a jednotlivých krokov s nekomplikovanou možnosťou vyhodnocovať pokrok pri plnení jednotlivých požiadaviek.
3. Predvídateľnosť celého procesu, času a nákladov, ktorá by umožňovala efektívne plánovanie a alokovanie zdrojov.
4. Harmonizácia medzi jednotlivými prevádzkovateľmi distribučných sústav bez zásadných odchýlok v požiadavkách a procese.
5. Rýchlosť procesu s garantovanou maximálnou dobou medzi zadaním požiadavky a jej vybavením.
Opatrenie 6 Finančná podpora pri inštalovaní súkromných AC nabíjacích staníc (wallbox)
Jedným z dôležitých opatrení pre rozvoj nabíjacej infraštruktúry je aj podpora výstavby súkromných AC nabíjacích staníc (wallbox). Vhodným nástrojom je aj zavedenie finančnej podpory pre ich inštaláciu, podobne ako to funguje vo viacerých členských krajinách EÚ, vrátane Českej republiky. Podpora by mala byť zameraná na inteligentné wallboxy, ktoré umožnia minimalizáciu dopadu integrácie nových odberných bodov na distribučnú sústavu resp. lokálne distribučné rozvody vďaka možnosti riadenia odberu z nadradenej siete (či už na základe požiadaviek distribučného dispečingu alebo dynamickej ceny elektrickej energie).
Pri nastavení podpory sa odporúča inšpirovať sa podpornou schémou v Českej republike. Dotácia by mala byť otvorená pre majiteľov existujúcich alebo stavebníkov nových rodinných domov, prípadne pre osoby, ktoré reprezentujú bytové domy (majiteľ parkovacieho miesta alebo spoločenstvo vlastníkov bytových jednotiek). Dotácia by mala slúžiť na obstaranie a inštaláciu AC nabíjacích staníc do 22 kW. Kvôli možnosti diaľkového riadenia by mala byť požiadavkou možnosť pripojenia do riadiaceho IT systému, schopnosť fungovať v rámci skupiny riadenia spotreby (lokálnej skupiny v rámci bytového domu alebo virtuálnej skupiny v rámci širšej skupiny nabíjacích staníc).
V prípade rodinného domu by malo byť podporené obstaranie dvoch nabíjačiek, pri bytových domoch je možné počet obmedziť počtom bytových jednotiek. V prípade rodinných ako aj bytových domov sa navrhuje stanoviť maximálne náklady na jeden wallbox a súvisiace priame náklady na jeho inštaláciu na úrovni 1 800€, pričom by prijímateľ získal dotáciu vo výške 50 percent z týchto nákladov. Dotácia by mala byť udelená formou spätnej refundácie skutočne vynaložených nákladov.
